Kočík musí byť. Postačí aj neskôr

V okamihu, keď zistíte, že čakáte prvé dieťatko, v hlave Vám začne nabiehať zoznam vecí, ktoré budete pre dieťa potrebovať. V našej kultúre je jednou z tých vecí kočík. Tiež som ho pre prvého syna mala– hlbokú vaničku, športovú verziu a tiež autosedačku tzv. vajíčko. Bola som spokojná.

Náš syn v ňom sprvoti prespal pokojne aj tri, či štyri hodiny. Bol tam dobre schovaný pred zvedavými pohľadmi okoloidúcich, poriadne zakrytý a v pusinke mal cumlík. Ulice som však brázdila len v tesnom okolí nášho prenajatého bytu. Syn sa budil so strašným plačom a tak som sa vždy rýchlo vracala domov nadojčiť ho.

Triedny nepriateľ

Vonku som sa ho sprvoti akosi bála vybrať z kočíka a nadojčiť ho niekde na lavičke. Dieťa predsa patrí do kočíka. Keď sa však začal syn pretáčať na brucho, z kočíka sa stal načas definitívne triedny nepriateľ. A tak sme hlbokú vaničku vymenili za nosenie aj mimo domu, doma som nosila syna od prvej chvíle na rukách a potom v nosičskej pomôcke.

Syn bol vonku konečne spokojný. Do chvíle, kým neprišla na návštevu jeho krstná mama. Chcela ho samozrejme pokočíkovať. Varovala som ju. Ale ako to býva, na niektoré veci musí prísť človek vlastnou negatívnou skúsenosťou. Do piatich minút mi priviezla domov malého paviána. Upokojil sa hneď ako som si ho vložila do nosiča.

Čo bolo, kým nebolo kočíkov?

Syn sa stále viac nosil a keď musel náš kočík do opravy na opačný koniec republiky, ani nám príliš nechýbal. Práve vtedy som začala premýšľať, či nám ho vôbec treba a čo robili ľudia predtým, než vymysleli kočíky. Kedy, ako a prečo vznikli? Uspala som večer drobca, uložila ho do postieľky (to bolo predtým, než sme začali spať všetci spoločne) a googlila.

Pre zábavu bohatých

Prvý kočík skonštruoval Willian Kent v Anglicku v roku 1773 a slúžil malému vojvodovi z Devonshiru. Ten sa v ňom vozil pre zábavu a kočík ťahala koza. Čo myslíte, koľko mal vojvoda rokov, keď sa začal voziť v kočíku? Celkom určite to neviem, ale podľa mňa mohol mať tak dva, či tri roky. Predstavte si dieťa, ktoré si zmyslí, že chce to, čo dospelí.

Celkovo slúžili prvé kočíky pre zábavu malých šľachticov a šľachtičných a ťahali ich menšie domáce zvieratá. Prvý patent na detský kočík bol vydaný až o 80 rokov neskôr. Sériová výroba kočíkov sa začala v Nemecku a od tých dnešných sa poriadne líšili. Pôvodne boli kočíky vyrábané v cyklistickej dielni a neboli tlačené, ale ťahané. Niečo ako dnešné cyklovozíky.

Od luxusu ku kultúrnej nutnosti

Asi o 20 rokov neskôr sa ťahané kočíky zmenili na tlačené, čo malo hlavne praktický význam. Rodičia mohli na svoje dieťa za jazdy vidieť, alebo mohli o tlačenie kočíka požiadať sluhu, či pestúnku. Onedlho vzniklo samostatné priemyselné odvetvie, ktorá sa zaoberalo výrobou kočíkov. Kočíky sa stávali stále pohodlnejšími pre deti, aj pre rodičov.

Technické parametre sa zlepšovali ruka v ruke s tými dizajnovými. Už v roku 1896 obsahoval katalóg istej firmy viac než 100 rôznych druhov detských kočíkov. Kočík bol zo začiatku luxusom pre bohaté rodiny, po skončení prvej svetovej vojny si však postupne našiel svoje miesto vo všetkých spoločenských vrstvách.

Dnes sme dospeli do štádia, kedy je prvou asociáciou v súvislosti s narodením bábätka kočík. Kočík sa stal kultúrnou nutnosťou a tie mamy, ktoré svoje deti nekočíkujú, utŕžia minimálne pár nevľúdnych pohľadov, či posmešných poznámok od okoloidúcich, že na ten kočík chúďatá nebodaj nemajú. Pravda je však niekde inde.

Nosenie nie je módny trend

Staršie ročníky môžu naozaj nadobudnúť dojem, že nosenie detí je nejaký moderný výmysel. Však za ich čias uložili dieťa do kočíka a tam spalo aj niekoľko hodín. Viete, ja týmto historkám, neverím. Rovnako ako neverím, že za socíku bolo ohromne super, keď ľudia stáli v radoch na základné potraviny.

Neviem to síce objektívne posúdiť, keďže som sa narodila krátko pred nežnou revolúciou. Ale poznám jeden základný fakt o fungovaní ľudskej pamäte – v záujme prežitia rada maže negatívne, až priam traumatické zážitky. Takže také ružové to s tým (u)spávaním v kočíku byť nemohlo. Veď prečo bol za socializmu málokto dojčený dlhšie ako priemerné tri mesiace?

Nosím, aj kočíkujem.

Teraz si možno poviete, že si v nadpise odporujem. Nie je to však tak. Pri prvom synovi som začala pochybovať o nutnosti hlbokého kočíka pre dieťa, pri druhom som si to potvrdila na vlastnej koži. Keď mal asi deväť mesiacov, nechala som sa dotlačiť mienkou iných ku kúpe športového kočíka. Ojoooj, ako som ten pekelný vynález preklínala.

Ale len dočasne, kým syn naozaj nedozrel do štádia, že tam chcel sedieť a okukávať svet. Dovtedy potreboval byť vonku výhradne nosený. Fyzický a očný kontakt so mnou mu dávali pocit bezpečia a tiež bola medzi nami lepšia interakcia. Hneď som videla, na čo sa pozerá a mohla som na to reagovať a rozprávať mu o tom. Môj rytmus chôdze a dojčenie ho vždy spoľahlivo uspali.

Nosím, teda som

Musím Vám povedať, že spočiatku som nevedela, ako mám reagovať. Kamkoľvek som v našej obci blízko pri Bratislave prišla, ženy ma hneď spoznali ako tú, čo svoje deti len nosí. Niežeby som ich nosila všetky tri naraz 😀 Ale to najmenšie je nápadne dlhú dobu takmer neviditeľné, lebo je zbalené v šatke, pod bundou s vsadkou, ktorú som si sama ušila.

Dnes už len prikývnem, usmejem sa a dodám, že máme dva športové kočíky, ktoré čakajú na svoje okno príležitosti. Synovia Tomáško (6) a Šimonko (3) tam totiž obsedeli len do času, kým nezačali chodiť. Dcérka Dorotka (7,5 mesiaca) asi nebude iná, keďže už nejaký ten týždeň štvornožkuje a stojí pri nábytku.

Moje deti som nosila a nosím preto, že som kedysi pred takmer 7 rokmi narazila na článok o výhodách nosenia pre dieťa. Nerobím to preto, aby som patrila k akémukoľvek táboru. Vďaka noseniu som však tým, čím som – som mama Michaela, poradkyňa pri nosení a prirodzenom dojčení. Ak chcete aj Vy dojčiť bez liekov, bylín a iných „pomôcok“, nosenie je cesta. Cesta ako ísť napríklad s dojčaťom na samozber jahôd 🙂

Pohľad dieťaťa

Stále nie ste presvedčená o výhodách nosenia? Skúste sa na chvíľu vcítiť do malého dieťaťa v kočíku, ktoré zobrazuje nasledujúce video > > >.

Viac o nosení verzus kočíkovaní sa dozviete v jedinečnom eBooku Mamou prirodzene. Vďaka nemu porozumiete nielen potrebám Vášho dieťatka, ale aj základným princípom prirodzeného materstva. Naučíte sa tiež všetko čo potrebujete vedieť o 5 nástrojoch tohto výchovného princípu, ktorý Vám zaručí spokojné bábätko.

Množstvo cenných rád nájdete tiež v ZDARMA eBooku Ako úspešne dojčiť aj napriek zlému štartu a prekážkam.

Pre aktuálne informácie ohľadom kurzov a nových informácií z oblasti prirodzeného materstva sledujte FB komunitu Mamin uzlík. Viac o mne a mojich deťoch nájdete na Instagrame pod menom michaela.hrinova.

Ak žijete v Bratislave a širokom okolí, rada Vám pomôžem osobne.
Viac o kurzoch noseniaporadenstve pri dojčení a nosení sa dozviete tu > > > ,
alebo na e-mailovej adrese maminuzlik@michaelahrinova.sk.

Pre moje klientky je k dispozícii uzavretá FB skupina Mamou prirodzene.

Krásne chvíle s Vašimi deťmi Vám prajem.

Som dula, lektorka nosenia a poradkyňa prirodzeného dojčenia. Predovšetkým som mama troch dojčených a nosených detí. Autorka eBooku Ako úspešne dojčiť napriek zlému štartu a prekážkam a eBooku Mamou prirodzene. Sprevádzam ženy na ceste k prirodzenému materstvu od pôrodu, až po dojčenie a nosenie Môj príbeh si prečítajte tu.>>

Registrujte sa pre zasielanie noviniek a stiahnutie ZDARMA eBooku

Ako úspešne dojčiť napriek zlému štartu a prekážkam

Chcete získať 15 overených tipov ako úspešne dojčiť? 

Potrebujete povzbudiť, že sa dá dojčiť aj keď ste nemali ideálny štart?

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité iba pre účel spracovania tohto komentára. Viac o spôsobe ochrany Vašich osobných údajov nájdete tu >>>

  • Ako úspešne dojčiť?

    Chcete sa vyhnúť prekážkam na ceste k úspešnému dojčeniu? Prečítajte si ako na to >>>