Môj príbeh

Dojčenie a nosenie pre mňa predstavujú hmatateľnú lásku a prirodzenosť. 

Pomáham iným ženám na ich ceste
k prirodzenému a krásnemu materstvu.

Volám sa Michaela Hriňová. Soma dula, lektorka nosenia a poradkyňa prirodzeného dojčenia. Ale predovšetkým som mamou troch detí - Tomáška (2012), Šimonka (2015) a Dorotky (2017).

Každé z mojich detí bolo, alebo ešte stále je dojčené a nosené. Dojčím už od roku 2012 a je to pre mňa činnosť, ktorá mi nesmierne pomáha v starostlivosti o moje deti. Vďaka tomu mám kdekoľvek a kedykoľvek riešenie pre hlad, smäd, únavu, bolesť, strach, či detskú frustráciu.

Moju náruč a vždy dokonalé materské mlieko majú k dispozícii vždy, keď to potrebujú. Viem, že je to prirodzené a pre mňa aj moje deti veľmi prospešné. Dôverujem pritom môjmu telu a chápem princípy prirodzeného dojčenia, ktoré funguje bez podpory bylín, či inej vonkajšej “pomoci”. Sebadôvera je základ.

Budem vôbec dojčiť?

Moje začiatky s dojčením v roku 2012 boli však všetko len nie ružové a hladké ako čerstvo narodené bábätko. Neplánovaný pôrod cisárskym rezom a dlhá separácia od vytúženého syna Tomáška spôsobili, že dojčenie bolo už po pár pokusoch neznesiteľne bolestivé a ja som nevedela, či budem takto vôbec dojčiť.

Aby toho nebolo málo, moje milované dieťa plakalo akonáhle som ho uložila do nemocničnej postieľky. Plač som pochopiteľne pripisovala nedostatku materského mlieka, v najčiernejších chvíľach jeho úplnej absencii. V týchto chvíľach mi paradoxne pomohla zdravotná sestra, ktorá mi bola od začiatku nesympatická. Ale mala pravdu, dieťa plače z mnohých iných dôvodov.

Nechcela som, ani nemohla tento boj o dojčenie vzdať. Trápila som sa v nemocnici, potom ešte niekoľko týždňov doma. No aj keď už fyzická bolesť pominula, moje sebavedomie malo na sebe stále jazvu. Pri každom dojčení som v duchu ďakovala za ďalší deň, kedy som mala mlieko pre moje dieťa. Veď toľko žien z okolia nikdy nedojčilo, lebo “nedostali” mlieko, alebo oň prišli zo dňa na deň.

Obmedzenia, túžby a plynutie

Okrem strachu ma prenasledovali nespočetné obmedzenia – celý zoznam potravín, ktorých som sa mala pre dobro dieťaťa vzdať. Káva, príležitostný pohárik a prakticky väčšina liekov boli pre mňa ako dojčiacu zrazu tabu. Nasledoval zákaz cvičenia, saunovania, plávania a podobne. Síce som nikdy nebola závodná športovkyňa, ale občas by mi niečo z toho určite padlo vhod.

Keď mal náš syn Tomáško polroka, v duchu som otvárala šampanské. Podarilo sa mi nepredstaviteľné – dojčiť plne odporúčaných 6 mesiacov. Vtedy som si povedala, že každý ďalší deň bude len príjemným bonusom. Kto vie, možno to mlieko budem mať nejakým zázrakom aj do roka. Počas zavádzania príkrmov som samozrejme urobila hneď niekoľko chýb, ktoré mali aj svoje dôsledky.

Čas plynul a naše prvé dieťa malo rok. Aj ja som oslavovala - prvý rok dojčenia. Premýšľala som, čo ďalej. Nadobudla som presvedčenie, že skončiť s dojčením nie je ten darček, ktorý by moje dieťa na narodeniny potešil najviac. Stále to bolo malé bábätko a moje rozhodnutie by som mu asi ťažko vysvetľovala. Nechala som to konečne voľne plynúť.

Zdieľam, čo viem a milujem

V júni 2013 som sa prihlásila na kurz nosenia u antropologičky a mamy štyroch detí, Anny Pohořálkovej. Vďaka kurzu som objavila netušené súvislosti medzi dojčením, nosením a potrebou kontaktu. Syna som intuitívne nosila prakticky od narodenia, bol to kľúč k nášmu dojčeniu napriek separácii.

Hneď po kurze v júni 2013 som začala aktívne pomáhať ženám s nosením a dojčením. Vo voľnom čase odvtedy študujem všetko, čo súvisí s touto témou a využívam pritom aj moje znalosti troch cudzích jazykov. Keď som v spoločnosti žien, vždy sa dostávame k téme dojčenie a nosenie a vtedy dokážem rozprávať hodiny o tom, čo žijem a milujem.

Po narodení druhého syna Šimonka sme sa napriek viac než trom rokom dojčenia nevyhli úvodným problémom v podobé ragád a kvasiniek. Nešlo mi do hlavy, prečo sa to deje a hľadala som spôsob, ako dojčiť prirodzene. Preto som sa zúčastnila kurzu Podpora přirozeného kojení Míšy Topinkovej, skvelej nekonvenčnej poradkyne a maminy štyroch detí.

Konečne som dostala odpovede na moje otázky a nadobudla presvedčenie, že toto je dojčenie, ktoré chcem pre seba a pre každú mamu. Moje poznatky som neskôr uplatnila po narodení našeho tretieho dieťaťa, dcérky Dorotky. Na vlastnej koži som sa presvedčila, že dojčenie môže byť od prvého momentu prirodzené, jednoduché a krásne.

V júni 2018 som absolvovala kurz pre duly, sprievodkyne žien pri pôrode a v materstve. Kurz organizovala medzinárodná organizácia DONA International, ktorá školí ženy pre toto povolanie po celom svete. Viac o kurze a dulách nájdete v tomto článku >>  S ohľadom na moje deti však zatiaľ ženy pri pôrodoch nesprevádzam, keďže väčšina pôrodov prebieha v noci. Už sa však na to obdobie nočných výjazdov veľmi teším.

Pre každú mamu

Viete si predstaviť, aké by to bolo, keby ste tak prirodzene a jednoducho mohli dojčiť aj Vy? Ja si to viem predstaviť úplne presne – bol by to raj na Zemi pre bábätká, aj ich maminy.

Potrebujete poradiť ohľadom nosenie, dojčenia a prirodzeného materstva? Pridajte sa k nám do uzavretej FB skupiny Mamou prirodzene, alebo sledujte FB Komunitu Mamin uzlík. Nájdete ma tiež na Instagrame pod menom michaela.hrinova.

Čítala som eBook a dosť vecí sa mi objasnilo, čo som ani netušila..Čakám svoje prvé dieťa a už sa neviem dočkať dojčenia..

Mária Bagocká

Veľmi sa mi páčilo, že tam boli odkazy na odbornú literatúru, že to nebolo len také niečo ako denník, ale aj fakty. To je spravené veľmi dobre. eBook obsahuje informácie k mnohým témam, ktoré s materstvom súvisia – dojčenie, nosenie, cumlíkovanie, bezplienkovanie, spanie s deťmi.

Emília Hluzinovádvojnásobná mama