Prečo nechcem ženy „len“ zachraňovať

Presne pred týždňom som bola pomáhať v rámci individuálneho poradenstva jednej žene v Bratislave, mamine malého dvojmesačného chlapčeka. Bolo to netradične cez týždeň, keďže náš prostredný syn do škôlky ešte nechodí. Dohodli sme sa na pol desiatu v Petržalke, ja som vyrážala z obce na okraji Bratislavy. Znamenalo to len jedno – cestu cez ranné kolóny.

Ak chcem pomôcť, musím sa prekonať

Napriek tomu, že som si vodičský preukaz robila v Bratislave a špeciálne Petržalku sme v rámci autoškoly prejazdili celkom slušne, bola som nervózna. Šoférovanie po nových cestách mi ešte stále spôsobuje tak trochu problém a mierne nevoľnosti. Ako dieťa som totiž prežila autonehodu, v podstate si to celé pamätám. Aj preto som autoškolu odsúvala až na čas, keď ju budem fakt „musieť „absolvovať.

Tým časom bolo moje prvé tehotenstvo. Kúpili sme si auto, aby sme mohli v budúcnosti cestovať so synom k rodičom. Samozrejme aj preto, aby sme sa vedeli presúvať v rámci Bratislavy. Nebolo pre mňa ľahké, učiť sa jazdiť práve počas tehotenstva. Bolo to o prekonávaní strachu, získavaní sebavedomia a dôvery v autá ako také. Lenže získaním vodičáku sa tento boj neskončil. Práve naopak.

Stále znova som sa musela odhodlávať, trénovať. Získavať pozitívne skúsenosti a schopnosť „otriasť“ sa po tých menej príjemných a zas a znova sadnúť za volant. Keby ste so strachom zo šoférovania chceli pomôcť, môžem odporučiť knihu Ako sa zbaviť strachu zo šoférovania, či online kurz od Andrejky Závodskej.

Mne pomohol diskomfort. Presnejšie, keď na pomyselných miskách váh prevážil komfort jazdy autom s vtedy ešte len dvoma deťmi nad mojim strachom, konečne som začala šoférovať. Od toho momentu prešlo už takmer 2 a pol roka a dokonca sú momenty, keď si šoférovanie užívam. Napríklad po náročnom dni s deťmi som fakt vďačná, keď môžem ísť sama autom na nákup 🙂 Vtedy si pustím nahlas rádio a keď ide nejaká skvelá skladba, tak si schuti zaspievam.
Psychohygiena ako vyšitá : )))

 

Najradšej sa však vyvážam na poradenstvá, či kurzy nosenia detí a predpôrodnej prípravy. Vždy sa teším, keď môžem nejakej žene pomôcť a odovzdať to, čo som sa naučila za roky dojčenia, nosenia a na rôznych kurzoch. Dokonca aj v ranných zápchach. Po tomto poslednom poradenstve zostalo vo mne sklamanie a rozčarovanie.

Keď je dojčenie boj

Žena, ktorej som išla pomôcť s nosením svojho dvojmesačného bábätka potrebovala oveľa viac pomôcť s dojčením. Trápili sa s ním už od pôrodnice. Pretože jej niekto z personálu povedal, že má málo mlieka. Vraj dieťatko príliš stráca na váhe. Má ho dokŕmiť mliekom zo striekačky. Keď ich púšťali domov, išli s dokrmom, ktorý doma podávali fľašou. O inom spôsobe táto žene nevedela, pretože jej to nikto zo zodpovedných ľudí z pôrodnice neukázal. V dôsledku toho sa dieťatko odmietalo prisať a prakticky pri každom pokuse o dojčenie sa rozplakalo.

A tak sme spoločne začali boj:

Boj s pochybnosťami, či má žena dostatok mlieka.
Boj s fľašou a cumlíkom, ktoré kazia prisatie.
Boj s neprisávajúcim sa dieťatkom, ktoré je lačné po kontakte so svojou mamou.

Poviem Vám, je to zakaždým ťažké a pre mňa tak trochu stresujúce, či sa nám to spoločne so ženou a bábätkom podarí vybojovať. Často sú ženy totiž tak zneistené slovami, ktoré im do hláv zasial niekto zo zdravotníkov, že moje slová „laika“ nezdravotníka akoby nemali dosť sily. Ak sa k tomu ešte pridajú „dobre mienené rady a podpora“ rodiny, ktorí sú so ženou aj po mojom odchode, je to o to náročnejšie.

Pozor na slová

Ono je to totiž tak, že slová majú veľkú moc. Predstavte si tie dobré slová ako semienka obilia a tie zlé, ako semienka buriny. Ak máte záhradu, určite ste zažili, že po daždi ako prvé vyrašila vždy burina. Ak má ostať priestor pre dobrú úrodu, musíme burinu trhať, kým je malá. Keď ju necháme vyrásť väčšiu, zadusí nám naše obilie. Navyše, ak by sme aj siali obilie pomedzi tú veľkú burinu, zrejme nám ani nevyklíči. Nemá totiž dostatok slnka, priestoru, ani vody. Všetko pohltí tá hnusná burina.

Som naštvaná

Tejto žene „zasiali“ zdravotníci do hlavy veľké množstvo buriny. Za dva mesiace navyše poriadne zmohutnela. Z jej slov „chcela som dojčiť do roka“ bolo jasné, že aj keď občas ešte dojčí a pomedzi to usilovne odsáva, dojčenie vlastne tak trochu už vzdala..

Bola som smutná a naštvaná. A po týždni som stále naštvaná.

Som naštvaná na zdravotné sestry na oddeleniach šestonedelí, ktoré nie sú schopné prekročiť svoj vlastný tieň a dovzdelať sa. Hnevám sa, že nechcú, alebo nevedia robiť veci inak, keď to po starom nefunguje. Mali by mať oči, uši a srdce otvorené pre potreby a otázky žien po pôrode. Ak to nechcú, existuje ešte množstvo iných možností, kde by mohli pracovať.

Som nahnevaná, pretože spomínaná žena absolvovala prípravu na pôrod a dojčenie u pôrodnej asistentky. Príprava na dojčenie pozostávala hlavne z informácií o tom, ako pripraviť prsia na dojčenie (to vážne??) a aké mastičky a krémy si môže na prsia patlať, keď to bude bolieť.

To je aká príprava prosím Vás??? To je ako vysvetľovať deťom, že keď si zlomia ruku, tak si na ňu majú dať sadru. Ako im to ale reálne pomôže zlomenine predísť? Vôbec nijako.

Čo robí Holandsko?

Ak chceme robiť niečo dobre a bez zbytočných problémov, potrebujeme danej činnosti rozumieť skôr, než sa do nej pustíme. Naučiť sa nejaké zručnosti, pochopiť princíp a vďaka tomu môžeme problémom predchádzať. Ak sa na to vykašleme, alebo sa spoľahneme na pomoc zvonku, budeme musieť situáciu hasiť neskôr. Ak sa napríklad vykašleme na protipožiarnu ochranu a prevenciu vzniku požiarov, môžeme rátať s častejšími požiarmi, ktoré so sebou prinesú väčšie materiálne škody, či dokonca straty na životoch.

Poznáte Holandsko? Možno Vám ako prvé napadnú syry a tulipány. Táto krajina ale typická ešte niečím iným. Veľká časť krajiny leží pod úrovňou hladiny mora a v zatopení bránia len pobrežné priehrady.

Ľudia tu sa však nespoliehajú na to, že budú mať šťastie a priehrady vydržia večnosť. Nespoliehajú sa ani na to, že keby sa priehrady pretrhli, tak „sa snáď neutopia a nejak sa zachránia aj sami“. Čo teda robí Holandsko v rámci ochrany svojho obyvateľstva?

Každý občan tejto krajiny vie plávať. 100 %. Schopnosť plávať je pre nich životne dôležitá a tak je plávanie súčasťou vzdelávacieho programu škôlok a škôl. Existujú dokonca tri úrovne plaveckých zručností – bežný plavec, skúsený plavec a plavec záchranár.

Čo keby sme toto preniesli na dojčenie? Veď aj dojčenie je životne dôležité a spoliehať sa na záchranné koleso (náhradnú výživu) nie je zrovna najlepšie riešenie. Jasné, aj záchranné koleso môže niekoho zachrániť. Nebolo by ale oveľa lepšie, vedieť si v prípade potreby poradiť vo vlnách života aj bez neho? Napríklad tým, že budeme plavci borci?

Príprava vďaka hodnotným informáciám

Príprava na dojčenie preto nemôže spočívať v naivnom spoliehaní sa, že „ono to pôjde nejak samé“. Alebo že Vám pomôžu zdravotníci v pôrodnici. Za prípravu na dojčenie nepovažujem ani kurzy, ktoré sa dojčeniu venujú len okrajovo a všetko čo zahŕňajú, sú zastaralé informácie o striedaní, intervaloch a časovaní, či zoznamy mastičiek, odsávačiek a pod.

Ak chcete dojčiť prirodzene, bez dokrmovania, bez bolesti a bez zbytočností akou je napr. odsávačka mlieka, potrebujete skutočne rozumieť dojčeniu. Mali by ste tiež chápať a rešpektovať potreby a správanie bábätka.
To všetko sa dá skĺbiť s rešpektom voči sebe a Vašim vlastným potrebám.

Pomôcť Vám v tom môže eBook Mamou prirodzene. Nájdete v ňom súhrn piatich nástrojov prirodzeného materstva. Vďaka informáciám o dojčení, nosení, spoločnom spaní, prirodzenej hygiene a minimalizme budete Vy a Vaše dieťatko nielen spokojnejšie, ale aj bohatšie o minimálne 3000 Eur. Toľko totiž ušetríte, keď nahradíte 15 zbytočností, ktoré pre jednoduchý život s bábätkom vôbec nepotrebujete.

Nebudem ženy zachraňovať

Počet dojčených detí a spokojne dojčiacich žien sa poznateľne zvýši len vtedy, keď pôjdu ženy do pôrodnice pripravené na dojčenie. Ženy potrebujú byť veľmi dobre informované o pôrode a dojčení a tiež hlboko presvedčené o svojich schopnostiach nadojčiť svoje dieťa. Len tak budú schopné vyhodiť semienka buriny skôr, než vyklíčia.

Nechcem ženy len zachraňovať. Chcem ženy vzdelávať a podporovať.

Robím to troma spôsobmi:

Informácie nájdete v ZDARMA eBooku 15 tipov ako dojčiť bez bolesti, dokrmovania a zbytočností, ktorý si môžete stiahnuť tu. 

Ak potrebujete ešte viac informácií a osobných skúseností, siahnite po eBooku Mamou prirodzene, kde aj na vlastných chybách ukazujem, ako sa to (ne)robí a čomu sa vyvarovať.

Som dula, lektorka nosenia a poradkyňa prirodzeného dojčenia. Predovšetkým som mama troch dojčených a nosených detí. Autorka eBooku Ako úspešne dojčiť napriek zlému štartu a prekážkam a eBooku Mamou prirodzene. Sprevádzam ženy na ceste k prirodzenému materstvu od pôrodu, až po dojčenie a nosenie Môj príbeh si prečítajte tu.>>

Registrujte sa pre zasielanie noviniek a stiahnutie ZDARMA eBooku

Ako úspešne dojčiť napriek zlému štartu a prekážkam

Chcete získať 15 overených tipov ako úspešne dojčiť? 

Potrebujete povzbudiť, že sa dá dojčiť aj keď ste nemali ideálny štart?

Komentáre
  1. Lucia píše:

    Mozete byt aj vzdelana pred porodom (kurz kde Vam baba z Mamiky povie ze dnes zeny nevedia dojcit lebo nevideli dojcit matky a tety a preto su tu LP ktore ich to naucia) mozete aj volat LP aj vsetko aplikovat co Vam povie niekedy to nejde. Ano, ide aj o porod, aj o pristup personalu, ale co Vam pomoze to riesit po funuse co sa malo stat a nestalo sa? Co pomoze sa hnevat na sestry? Nic. Pomoze jednoducho orijat fakt, ze navzdory Mamile nie kazde dieta moze byt dojcene. Od nepamati boli dojky a detom sa davalo kravske a kozie mlieko. Ani si neviete predstavit, ako by puha akceptacia tohto faktu pomohla zenam ktore ako ja nemohli dojcit, lebo ani sto LP im nepomohlo. Lebo proste aj to sa stava hold. A v jednom clanku pisete o dvoch veciach, kojeni aj soferovani, co mi pride trochu mnoho. Ale inak super ze soferujete, ja sa na to chystam.

    • maminuzlik@michaelahrinova.sk píše:

      Milá Lucia, ďakujem za Váš komentár. Veľmi ma mrzí, že sa Vám napriek všemožnej snahe nepodarilo dojčiť tak dlho, ako ste pôvodne zamýšľali. Určite existujú ženy, ktoré toho z objektívnych príčin nie sú schopné. Zhodou okolností som raz v električke viedla rozhovor s pani primárkou z martinskej nemocnice, ktorá sa podieľala na štúdii ohľadom toho, koľko percent žien je schopných dojčiť. V štúdii došli k záveru, že 95 percent žien je schopných dojčiť, u nás ich však dojčí oveľa menej (niečo okolo 50 percent, ale vekom detí sa percento rapídne znižuje). Nemyslím si, že prijať tento fakt niekomu skutočne pomôže. Znamenalo by to zmieriť sa s tým, ako to v našich pôrodniciach „funguje“. S tým teda stotožnená nie som. To by sme to mohli rovno celé zabaliť. Oplatí sa robiť osvetu, pripravovať sa, hľadať informácie. Prajem Vám a Vašej rodine všetko dobré, Michaela

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité iba pre účel spracovania tohto komentára. Viac o spôsobe ochrany Vašich osobných údajov nájdete tu >>>

  • Ako úspešne dojčiť?

    Chcete sa vyhnúť prekážkam na ceste k úspešnému dojčeniu? Prečítajte si ako na to >>>