Prečo deti (ne)plačú

Tak ako každá mama, aj ja zažívam okamihy, ktoré si budem navždy pamätať. Prvé úsmevy, kroky, slová, veselé, aj tragikomické zážitky. Niektoré udalosti mi otvorili oči a zmenili spôsob, akým vnímam moje deti a ich potreby, náš vzájomný vzťah a správanie sa jeden voči druhému. Medzi tie nezabudnuteľné zážitky patrí určite narodenie každého z našich troch detí. Moje prvé objavné uvedomenie prišlo veľmi skoro po narodení nášho prvého syna Tomáška.

Zhodou rôznych okolností sa narodil neplánovaným cisárskym rezom. Naše prvé stretnutie tak bolo veľmi krátke. Priniesli mi ho umytého a až po uši zabaleného v perinke na operačnú sálu. Zdravotná sestra ho pridržala tak, že sa jeho tvárička dotýkala mojej tváre. Keď začala jeho malinká pusinka hľadať materské mlieko, za ktorým som mu celá voňala, po lícach sa mi skotúľali horúce slzy.

Oddelenie

Naše cesty sa potom rozišli, on bol prevezený na novorodenecké oddelenie, ja na gynekologické pooperačné. Delilo nás celé poschodie s preplnenou kapacitou šestonedelia a neochota personálu zabezpečiť v baby-friendly nemocnici tzv. rooming-in, čiže umiestnenie mamy a dieťaťa v jednej izbe. To čakanie bolo nekonečné – ukrutne dlhých 31 hodín. Pamätám si, ako som plakala mamine do telefónu, že ho nemôžem mať pri sebe a že mám strach, či ho budem vôbec dojčiť.

Sladké a bolestivé začiatky

Túžobne som očakávala prvé priloženie, aby som mohla nasýtiť jeho bruško mojim mliečkom a jeho srdiečko mojou prítomnosťou a láskou. Hoci sa syn na prvý raz neprisal, len olizoval a skúšal, bola som prešťastná. Konečne som držala moje dieťa v náručí.

Druhý pokus už bol úspešný a moje telo dostalo jasný signál, že má tvoriť materské mlieko – VEĽA materského mlieka. Dôsledkom toho boli tvrdé, naliate prsníky pripomínajúce basketbalové lopty, na ktoré sa synovi prisávalo veľmi ťažko. Romantické pocity z dojčenia sa razom rozplynuli. Po 12 hodinách od prvého prisatia som mala také bolesti, že som v duchu prisahala, že už synovi viac napiť nedám. Jeho plač a moja túžba dojčiť však boli mocnejšie, ako moje bolesti.

Pomoc nemusí mať peknú tvár

So zaťatými zubami som pretrpela noc a na druhý deň som sa s dorezaným bruchom a doničenými bradavkami došuchtala k laktačnej sestre. Videla som ju na nemocničných chodbách už deň predtým a vzbudzovala vo mne hrôzu a antisympatie. S malou dušou som zaklopala na dvere:

„Dobrý deň, potrebujem pomôcť s kojením. Neviem, či mám mlieko. Syn aj po nakojení plače. Ale pritom grcká, takže niečo asi vypije. Príšerne ma pritom bolia bradavky,“ vyhŕkla som zo seba, len čo sa vo dverách objavila sestra.
„Ukážte,“ poodhrnula mi košeľu a stlačila dvorec. Mlieko vystreklo snáď až po plafón. „Mlieko očividne máte,“ pousmiala sa a mne sa už nezdala taká príšerná. „Asi niečo robíte zle. O chvíľu prídem za Vami.“

Pravda býva prostá

O chvíľu sa sestra zjavila vo dverách nemocničnej izby. „Tak poďte, ideme na to“, znova sa na mňa usmiala a mne sa začínal jej prístup páčiť. Trocha sme sa pohrali s polohou a potom skonštatovala, že syn pekne pije. No a potom vyslovila tú prostú pravdu:

„Viete, bábätko nemusí plakať len preto, že je hladné.
Môže byť unavené, smutné…
Možno mu je zima, alebo chce byť proste s Vami.“

Fakt, pomyslela som si a v duchu som si riadne plesla dlaňou do čela, že som na niečo také jednoduché a pritom zásadné neprišla sama. Tento výrok zdravotnej sestry, ktorej meno ani netuším, mi úplne zmenil pohľad na dojčenie a na potreby môjho dieťaťa. V konečnom dôsledku ma táto múdra žena priviedla na cestu, po ktorej teraz kráčam. Na cestu poradkyne pri dojčení a nosení. Ale hlavne zo mňa urobila spokojnú mamu. Preto tie slová zopakujem pre všetky mamy:

„Vaše bábätko nemusí plakať len preto, že je hladné.
Môže byť unavené, smutné.
Možno mu je zima, alebo chce byť proste s Vami.“

Prečo deti plačú

Bábätká, rovnako ako my dospelí, majú množstvo rôznorodých potrieb. Keďže ešte nevedia rozprávať, komunikujú svoje potreby najlepšie, ako vedia – plačom a neverbálnym spôsobom. Najzreteľnejšou, alebo skôr najpočuteľnejšou komunikáciu je práve plač. Nie vždy je však hneď na prvé počutie zrejmé, čo sa nám bábätko snaží povedať a čo vlastne od nás potrebuje. Bábätká, alebo aj väčšie deti sa snažia vyjadriť svojim plačom nasledovné potreby:

  • Som unavené, pomôž mi prosím zaspať.
  • Je mi smutno, vezmi ma prosím do náručia.
  • Nudím sa, zahráme sa spolu?
  • Som smädné, dáš mi prosím napiť?
  • Hnevám sa, niečo mi nejde.
  • Bojím sa, pritúľ ma prosím k sebe.
  • Udrelo som sa, potrebujem utešiť.
  • Som hladné, celú ťa mamina zjem : ).
  • Mám špinavú plienku, urobíš s tým prosím niečo?
  • Rastú mi zúbky, veľmi to bolí.

Ako vidíte, existuje množstvo dôvodov, pre ktoré Vaše dieťa plače. Možno ste si všimli, že hlad nie je hneď na začiatku zoznamu. Zámerne som ho uviedla až ku koncu, pretože dojčenie neslúži len na zasýtenie. Ako sa hovorí, človek nie je len chlebom živý. Ani Vy sa teda vo svojej dedukcii neobmedzujte len na tú jednu príčinu a nedávajte dieťaťu hneď umelú výživu len preto, že si s tým plačom neviete hneď poradiť.

Komunikujú, či manipulujú?

Na druhej strane nehľadajte za plačom detí žiadne záludnosti. Niektoré výchovné prístupy vychádzajúce najmä z predstáv Sira Trubyho Kinga o prísnom režime pre bábätká aplikovali rôzne formy kontrolovaného plaču. Tvrdili, že deti sú rodení manipulátori a tak títo „odborníci“ radili na plač nereagovať a dieťa nechať vyplakať. Takýto pohľad na medziľudskú komunikáciu ja osobne odmietam a metódu vyplakávania považujem za zlú, neľudskú a škodlivú.

Plač je vždy komunikácia

Nech má človek mesiac, alebo sto rokov, plač bude v mojich očiach vždy komunikáciou. Alebo vari neplačete, keď zakopnete o nábytok? Určite to poriadne zabolí a nejeden z nás v nestráženej chvíli aj zaplače. Alebo azda neplačete od skutočného dojatia, keď Vás niečo nesmierne poteší? Napríklad pohľad na Vaše dieťa, ktoré ste práve priviedli na svet? Alebo snáď neplačete, keď Vás navždy opustí milovaná osoba? Na pohreboch predsa plačú celé zástupy ľudí.

A tak keď naše deti plačú, skúšam postupne všetko zo širokej ponuky nástrojov na zmiernenie plaču:
vezmem dieťa do náručia, nadojčím, pomojkám, pofúkam, pohladím, prebalím, zabavím…
Niekedy sú situácie, kedy plač napriek tomu neutícha.

Viem, toto je asi tá najťažšia časť – počúvať plač dieťaťa a nevedieť mu pomôcť. Mne sa vtedy chce podľa situácie a miery stresu utiecť, kričať, plakať. Je to normálne a úplne v poriadku. Urobte, čo Vám pomôže a potom tam znova buďte pre svoje dieťa. Byť tam pre to svoje dieťa aj v tom srdcervúcom plači je najviac, čo môžete urobiť. Aj nám občas najviac pomôže, keď sa máme komu vyplakať na ramene. Nezabudnite, plač neznamená len hlad. Veď aj pre bábätká platí, že človek nie je živý len chlebom..

Kde hľadať pomoc

Hľadáte informácie ohľadom nosenie, dojčenia a prirodzeného materstva? Množstvo cenných rád nájdete v
ZDARMA eBooku Ako úspešne dojčiť aj napriek zlému štartu a prekážkam.

Pre aktuálne informácie ohľadom kurzov a nových informácií z oblasti prirodzeného materstva sledujte FB komunitu Mamin uzlík. Viac o mne a mojich deťoch nájdete na Instagrame pod menom michaela.hrinova.

Ak žijete v Bratislave a širokom okolí, rada Vám pomôžem osobne.
Viac o kurzoch nosenia a poradenstve pri dojčení a nosení sa dozviete tu > > > ,
alebo na e-mailovej adrese maminuzlik@michaelahrinova.sk.

Ak chcete pre Vaše dieťatko to najlepšie, eBook Mamou prirodzene Vám pomôže porozumieť nielen potrebám bábätka, ale aj princípom fungovania prirodzeného dojčenia, nosenia, či spoločného spania.

Pre moje klientky je k dispozícii uzavretá FB skupina Mamou prirodzene.

Som dula, lektorka nosenia a poradkyňa prirodzeného dojčenia. Predovšetkým som mama troch dojčených a nosených detí. Autorka eBooku Ako úspešne dojčiť napriek zlému štartu a prekážkam a eBooku Mamou prirodzene. Sprevádzam ženy na ceste k prirodzenému materstvu od pôrodu, až po dojčenie a nosenie Môj príbeh si prečítajte tu.>>

Registrujte sa pre zasielanie noviniek a stiahnutie ZDARMA eBooku

Ako úspešne dojčiť napriek zlému štartu a prekážkam

Chcete získať 15 overených tipov ako úspešne dojčiť? 

Potrebujete povzbudiť, že sa dá dojčiť aj keď ste nemali ideálny štart?

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité iba pre účel spracovania tohto komentára. Viac o spôsobe ochrany Vašich osobných údajov nájdete tu >>>

  • Ako úspešne dojčiť?

    Chcete sa vyhnúť prekážkam na ceste k úspešnému dojčeniu? Prečítajte si ako na to >>>