Stratené deti

Sú veci, o ktorých sa mlčí. Témy, o ktorý sa nehovorí veľa, a už vôbec nie ľahko. Jednou z nich je aj strata bábätka kedykoľvek počas tehotenstva. Tento príspevok bol pôvodne súčasťou môjho zdarma eBooku Ako úspešne dojčiť napriek zlému štartu a prekážkam. Potom sa mi však zdalo, že sa to do knihy o dojčení nehodí a tak som túto pasáž vymazala.

Lenže odkedy som začala písať môj blog, opakovane sa stretávam so ženami, ktoré si prešli stratou bábätka. Tento článok preto venujem Vám, Lucia, Janka a Evka a ešte mnohým ďalším ženám.

Nech je pre Vás pohladením Vašej duše a povzbudením k zdieľaniu pocitov. Nie ste v tom samé..

Každá mama má svoj príbeh

Krátko po svadbe sme s manželom zistili, že čakáme bábätko. Neplánovane, takže to bol spočiatku trochu šok a s novou situáciou som sa nejaký čas vyrovnávala. V tom čase som totiž ešte len začínala 3. ročník bakalárskeho štúdia na vysokej škole. Po pár dňoch som sa však na naše bábätko začala tešiť a presne v tom momente som sa stala mamou.

Mama v očakávaní

Začali sme pomaličky riešiť zmeny, ktoré si vyžadoval príchod bábätka. V prvom rade sme si hľadali podnájom, dovtedy sme bývali na manželských internátoch. Ďalšou vecou na zozname bolo auto, aby sme s bábätkom mohli cestovať k budúcim starým rodičom na opačný koniec republiky.

Všetko sa pekne odvíjalo. Trápili ma len mierne nevoľnosti, rastúci apetít a bruško boli tou príjemnejšou stránkou tehotenstva. V 10. týždni tehotenstva prišlo nepríjemné prekvapenie. Podľa ultrazvuku malo byť bábätko oveľa väčšie, lekárka však videla len plodový obal s neurčitým obsahom.

Dostala som termín o ďalšie dva týždne, ktoré som takmer celé preplakala. Na ďalší ultrazvuk ma sprevádzala priateľka, ktorá už bola mamou. Výsledok ultrazvuku bol zdrvujúci – bábätko nežije, prestalo rásť už týždne dozadu.
„Choďte si vybaviť termín na kyretáž, aby ste nám nevykrvácali,“ bola prvá „empatická“ veta, ktorú mi lekárka povedala. Nedokázala som to. Potrebovala som tú správu najprv pochopiť, prijať…

 

Z nemocnice som doslova ušla. Trvalo mi niekoľko dní, kým som nabrala odvahu ku konzultácii s iným lekárom. Na jeho odporúčanie som nastúpila do nemocnice na kyretáž, na druhý deň som bola doma s manželom. Sama.

Raz mamou, navždy mamou

Jediná pamiatka na moje nenarodené dieťa je drobná jazva na ľavom zápästí po zavedení kanyly s narkózou. Stále som však bola mama. Bez dieťaťa a s obrovskou dierou v duši.

Aby toho nebolo málo, dva dni po zákroku som sa začala cítiť zle. Fyzicky zle. Bolelo ma podbruško, vyskočila mi teplota. Okamžite som to konzultovala a ešte v ten deň som sa ocitla v nemocnici pre hroziacu otravu krvi z rozkladajúceho sa tkaniva v mojej maternici. Moje srdce bolo rozložené už dávno.

V priebehu niekoľkých dní po potrate bábätka som sa už po druhý krát ocitla na gynekologickom oddelení nemocnice. Okolo mňa bolo pár žien s podobným osudom. Boli tam však aj tehotné ženy na pozorovaní z dôvodu rizikového tehotenstva. Ženy s krásnymi okrúhlymi bruškami, na ktoré som sa nevládala pozerať. Ešteže tá kyretáž trvala tak krátko, dlhšie by som ten pohľad nezniesla.

Po zákroku som v sebe našla silu opýtať sa lekára, ako je možné, že bola nutná druhá kyretáž. Jeho odpoveď bola neskutočná: „My to robíme len tak naslepo, odhadom. Keby sme Vám maternicu zoškrabali príliš, nikdy by ste nemohli mať deti. Tak môžete byť rada…“

V zovretí strachu

Po druhom čistení som išla na kontrolu ku gynekologičke, ktorá mi povedala, že najbližšie 3 mesiace určite nesmiem otehotnieť. V mojej hlave sa zrodil neskutočný strach z možnosti, že by sa zamlčaný potrat a celá tá bolesť mohli zopakovať. Cítila som sa vinná. Vinná, že som dieťa neprijala od prvej sekundy. Vinná, že dieťatko nežilo. Vinná a zranená. Už nikdy v živote som nechcela byť tehotná.

Upadla som do depresií. Nebola som schopná vstať ráno z postele. Plakala som každý deň. S námahou som sedela na prednáškach a seminároch a premáhala slzy. Obsah prednášok som sotva vnímala, prežívala som zo dňa na deň. Pohľad na tehotné ženy a deti ma neskutočne bolel. Už nikdy som nechcela zažiť tú bolesť. Chcela som byť sama. Chcela som prestať plakať, ale nešlo to.

Po štyroch mesiacoch depresií si ma vzali pod krídla moje veriace priateľky a mamy. Objímali ma, utierali slzy, modlili sa. Pomenovala som moje nenarodené bábätko a nechala ho v myšlienkach odísť. Nebola som si istá, či to bude fungovať, ale ďalej som takto prežívať nedokázala.

Na druhý deň vyšlo v mojom živote znova slnko. Depresie sa rozplynuli. Po pár týždňoch sa vo mne ozvala túžba byť znova mamou. Chcela som moje dieťa konečne držať v náručí. Znova som zatúžila byť mamou..

Stratené deti

Krátka existencia nášho nenarodeného bábätka neskôr veľmi ovplyvnila to, ako som vnímala môj prvý pôrod a udalosti bezprostredne po ňom. Chcem Vás preto povzbudiť, aby ste neboli so svojimi pocitmi a zážitkami sama.

Ak ste prišli o dieťatko, hovorte o tom. Nájdite si trpezlivú priateľku, či dobrú psychologičku. O Vašej smutnej skúsenosti by mala vedieť aj dula, či iná osoba, ktorá Vás bude sprevádzať pri pôrode. Mal by o tom vedieť aj zdravotný personál, ktorý bude pri pôrode. Pretože z vlastnej skúsenosti viem, že nebude stačiť, ak pôrod len „prežijete“. Vy sa potrebujete konečne zvítať s Vašim dieťatkom, dotknúť sa ho.

A to nakoniec potrebujú všetky mamy – po dlhých deviatich mesiacoch objať to svoje jedinečné dieťa a svojimi dotykmi a slovami mu vyjadriť, ako túžobne ste naň čakali.

Nedajte si tú chvíľu vziať, príde totiž len raz.

Som dula, lektorka nosenia a poradkyňa prirodzeného dojčenia. Predovšetkým som mama troch dojčených a nosených detí. Autorka eBooku Ako úspešne dojčiť napriek zlému štartu a prekážkam a eBooku Mamou prirodzene. Sprevádzam ženy na ceste k prirodzenému materstvu od pôrodu, až po dojčenie a nosenie Môj príbeh si prečítajte tu.>>

Registrujte sa pre zasielanie noviniek a stiahnutie ZDARMA eBooku

Ako úspešne dojčiť napriek zlému štartu a prekážkam

Chcete získať 15 overených tipov ako úspešne dojčiť? 

Potrebujete povzbudiť, že sa dá dojčiť aj keď ste nemali ideálny štart?

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité iba pre účel spracovania tohto komentára. Viac o spôsobe ochrany Vašich osobných údajov nájdete tu >>>

  • Ako úspešne dojčiť?

    Chcete sa vyhnúť prekážkam na ceste k úspešnému dojčeniu? Prečítajte si ako na to >>>